So zápalom pľúc sa už mnohí stretli buď priamo alebo nepriamo. Ročne na túto diagnózu umiera veľké množstvo pacientov. V rámci Európskej únie sme dokonca na druhom mieste v rebríčku úmrtnosti.
Príčinami sú najmä závažné pridružené ochorenia u starších pacientov a bohužiaľ, mnohokrát aj podcenenie zdravotných ťažkostí samotnými pacientmi, ktorí si namiesto návštevy lekára naordinujú paralen a nedoliečení pokračujú v každodenných činnostiach. Čo je teda zápal pľúc, dá sa úspešne vyliečiť a ako sa mu môžeme vyhnúť?
Čo je zápal pľúc?
Zápal pľúc, v lekárskej terminológii tiež známy ako pneumónia, je zápalové ochorenie pľúcneho tkaniva.
Ak by sme zašli do podrobností, postihnuté sú koncové vetvy bronchiálneho stromu, pľúcne mechúriky a taktiež aj tkanivo obklopujúce tieto kompartmenty. Pľúca nám slúžia na životne nevyhnutný proces – výmenu dýchacích plynov. Pri nádychu nám do pľúc prúdi vzduch. V koncových častiach dýchacieho systému – v pľúcnych mechúrikoch, dochádza k výmene kyslíka a oxidu uhličitého.
Kyslík sa dostáva do krvi a je pomocou červených krviniek distribuovaný do celého tela. Oxid uhličitý je zase pri výdychu vydychovaný späť do ovzdušia. Keďže zápal pľúc sa bezprostredne týka pľúcnych mechúrikov, nejde teda len o akýsi obyčajný zápal, ale je priamo ohrozená výmena dýchacích plynov, z ktorej plynú ďalšie komplikácie.
Aké sú príčiny zápalu pľúc?
Suverénne najčastejšími príčinami pneumónie sú bakteriálne infekcie.
Z mikrobiologickej analýzy sú najčastejšími pôvodcami bakteriálnej pneumónie Streptococcus pneumoniae, Staphylococcus aureus, Haemophilus influenzae, Chlamydia pneumoniae.
Raritný nie je ani vírusový zápal pľúc, ktorý najčastejšie spôsobujú vírusy ako vírus chrípky, adenovírusy či cytomegalovírusy. To sú zástupcovia v popredných priečkach, avšak vyvolávateľov zápalu pľúc sú stovky. Sú známe aj prípady, kedy sa infekcia preniesla na človeka zo zvieraťa. Na Slovensku to boli najmä prípady vtáčej a prasacej chrípky.
Infekcia je v drvivej väčšine prípadov prenášaná vzduchom.
Zakrývať si ústa pri kýchaní či kašľaní a v prípade ochorení dýchacích ciest zostať doma preto nie je iba prejavom slušnosti, ale aj starostlivosti o zdravie verejnosti. Existuje ale aj skupina pneumónií, ktoré nespadajú do infekčného spektra. Ide o tzv. neinfekčné zápaly pľúc.
Po vdýchnutí žalúdočného obsahu, tekutiny či potravy môže dôjsť k aspiračnej pneumónii. Tú mnohokrát objavujeme u alkoholikov, ktorí pri vracaní vdýchnu obsah žalúdka alebo u malých detí. O inhalačnej pneumónii hovoríme vtedy, ak sa u pacienta rozvinie zápal pľúc po vdýchnutí škodlivých chemikálií, toxických plynov alebo splodín.
Príznaky zápalu pľúc
Pneumónia sa prejavuje mnohými príznakmi. Niektoré sú spoločné pre všetky typy pneumónií, iné sú zas špecifickejšie.
Bakteriálna pneumónia sa prejavuje najčastejšie horúčkami nad 38°C, ktoré sa striedajú so zimnicou, celková slabosť a vyčerpanosť, kašeľ.
Častá je bolesť pľúc, teda bolesť na hrudníku, ktorú pacient udáva najmä po nádychu. Táto bolesť je ostrého charakteru, pacient má pocit bodania do hrudníka, niektorí môžu popisovať aj pocit pálenia.
Ako vyplýva z mechanizmu vzniku zápalu pľúc, dýchanie je sťažené, preto je plytké dýchanie ďalším diagnostickým znakom zápalu. Okrem bolesti na hrudníku sa objavujú aj bolesti brucha, hlavy, svalov. Nevoľnosť, zvracanie či hnačky sa taktiež môžu vyskytovať. V neskoršom štádiu dochádza k vykašliavaniu spúta – obsahu dýchacích ciest.
V prípade bakteriálnej infekcie má spútum zelenú farbu. V prípade, že sa sami liečite doma na chrípku a začnete vykašliavať spútum, je dobré časť vykašľať do hrubšej skúmavky či sklíčka a navštíviť lekára, ktorý spútum odošle na rozbor. Vďaka rozboru spúta či výterov z nosa a hrdla sa potom môže nastoliť cieľavedomejšia liečba na konkrétny kmeň baktérií.
Hlavné príznaky zhrnutie:
- Horúčky a zimnica
- Neutíchajúci kašeľ
- Bolesť pľúc / hrudníka
- Ťažké dýchanie
- Bolesť hlavy, brucha či svalov
- Nevoľnosť, zvracanie, hnačky
- Vykašliavanie
Vírusový zápal pľúc sa príznakmi veľmi podobá na ten bakteriálny, nedá sa preto jednoducho rozlíšiť.
U detí tvorí vírusová etiológia takmer polovicu prípadov, v dospelosti sú však častejšie bakteriálne pneumónie.
S vírusovými zápalmi sa stretávame najmä u osôb s oslabeným imunitným systémom.
Kto je rizikový?
Medzi rizikové skupiny obyvateľstva patria najmä seniori, ktorí trpia ďalšími ochoreniami, ich imunitný systém nie je dostatočne silný. Oslabený imunitný systém majú ďalej imunosupresívni pacienti, HIV pozitívni pacienti, onkologickí pacienti, ľudia s podváhou.
Výrazne ohrozenou skupinou sú ľudia s chronickými pľúcnymi ochoreniami, najmä s CHOCHP (chronická obštrukčná pľúcna choroba) a fajčiari.
Diagnostika zápalu pľúc
Diagnostika pneumónie sa opiera o anamnézu, fyzikálny nález, pomocné diagnostické a laboratórne metódy. Lekár už pri pohľade sleduje dýchacie pohyby hrudníka.
U pacientov s pneumóniou je často prítomná bolesť na hrudníku, sťažujú sa na bolestivé dýchanie, preto aj rozsah dýchacích pohybov je menší.
Snažia sa šetriť a zmierniť bolesť plytším dýchaním. Pri fyzikálnom vyšetrení je lekárovi veľmi nápomocný fonendoskop. Posluchom lekár zistí oslabené dýchanie v mieste zápalu či patologické trubicové dýchanie a iné dychové fenomény. Pri poklope je výrazné ztemnenie oproti zdravému pľúcnemu tkanivu.
Na diagnostiku zápalu pľúc ďalej slúži RTG, prípadne CT vyšetrenie. Laboratórne sa z výterov a spúta zisťuje mikrobiálne zastúpenie. Ďalej sa vykonáva vyšetrenie krvi a v niektorých prípadoch aj bronchoskopia. Bronchoskopiu vykonáva lekár pomocou špeciálne prístroja, ktorý sa zavádza cez ústa a umožňuje sledovať pomocou kamery dýchacie cesty.
Liečba zápalu pľúc
Pred zahájením liečby pneumónie je potrebné zistiť, o aký typ zápalu sa jedná. Verejnosť sa často mylne domnieva, že antibiotiká sú liekom na všetko. A to je veľká chyba.
Antibiotiká totiž zaberajú iba na bakteriálne kmene. A dokonca nie všetky antibiotiká zaberajú na všetky baktérie.
Preto je veľmi potrebné zistiť konkrétny typ baktérie a nastoliť tú správnu antibiotickú liečbu. Možno to na prvý pohľad nevyzerá, ale baktérie sú prefíkané organizmy, ktoré majú svoje mechanizmy, ktorými sa bránia. Dôležité je tiež si uvedomiť, že antibiotiká v žiadnom prípade nezaberajú na vírusové ochorenia. Preto ak máte obyčajnú vírusovú nádchu, antibiotiká beriete úplne zbytočne a navyše si nimi zabíjate aj nápomocné črevné baktérie a vaša imunita klesá.
Z vyššie spomenutého preto vyplýva, že na bakteriálny zápal pľúc sú antibiotiká tou správnou voľbou. V nemocnici sa pacientom spočiatku podávajú antibiotiká intravenózne, teda vnútrožilne, neskôr sa môže prejsť na tabletkovú formu. Závisí to od stavu pacienta. V prípade vírusového zápalu pľúc je liekom voľby antivirotiká. U veľmi ťažkých stavov je nevyhnutná umelá pľúcna ventilácia.
Okrem samotného zápalu je potrebné riešiť aj ostatné príznaky ochorenia. Preto pacient okrem antibiotickej či antivírovej liečby užíva aj lieky proti kašľu, lieky na rozpustenie hlienu, lieky od bolesti a horúčky. Dôležitá je tiež dostatočná hydratácia pacienta.
Aká je dĺžka liečby u zápalu pľúc?
Dĺžku liečby pneumónie nejde štandardizovať. Je značne individuálna, závislá od celkového stavu pacienta, rýchlosti odozvy organizmu na liečbu a v posledných rokoch sa čoraz viac hovorí aj o vplyve psychiky na ochorenia a odpovede na liečbu.
Štandardná antibiotická liečba trvá 10 dní, môže byť však aj kratšia, najmä u mladých ľudí či detí, ktoré relatívne dobre a rýchlo reagujú na terapiu.
Ide o liečbu samotného zápalu. Pacient sa aj po vyliečení zápalu cíti slabý, môže mať bolesti, môže sa mu ťažšie dýchať a potrebuje nevyhnutnú starostlivosť a rehabilitáciu. Čím neskôr sa začne zápal liečiť, tým trvá liečba a následná rekonvalescencia dlhšie. Dĺžka liečby taktiež závisí aj od rozsahu zápalu.
Zápal pľúc u detí
Pneumónia sa v detskom veku líši podľa najčastejších vyvolávajúcich agens. Každé obdobie detského veku má svoje špecifické baktérie či vírusy. U detí je zastúpenie bakteriálne a vírusovej pneumónie takmer vyrovnané. Kvôli stále sa vyvíjajúcemu imunitného systému trpia deti častejšie vírusovými ochorenia dýchacích ciest v porovnaní s dospelými. Prejavy a liečba sú podobné ako u dospelej populácie.
Zápal pľúc a fajčenie
Fajčenie je vysoko rizikový faktor vzniku zápalu pľúc. Dôležité je si uvedomiť, že zápal pľúc môžu spôsobiť tak klasické, ako aj e-cigarety.
V tabaku sa nachádza vyše 100 rakovinotvorných látok. Ako teda súvisí fajčenie a pľúcne ochorenia? Fajčenie spôsobuje zužovanie ciev. Okolo pľúcnych mechúrikov sa nachádzajú klbka ciev, v ktorých prebieha výmena dýchacích plynov. Dôležitú a nezastupiteľnú úlohu tu zohrávajú červené krvinky. Tie dokážu na seba naviazať určité plyny a transportovať ich po tele.
Pri nádychu vchádza do pľúc vzduch obsahujúci kyslík. Kyslík sa naviaže na červené krvinky, ktoré šikovne putujú aj do tej najmenšej cievky tela. Následne odčerpajú z organizmu oxid uhličitý, ktorý potom privedú späť do pľúc a my ho vydýchneme. Kyslík a oxid uhličitý však nie sú jediné plyny, ktoré sa dokážu na červené krvinky viazať.
Jedovatý plyn oxid uhoľnatý obsiahnutý v dechte sa viaže tristokrát pevnejšie a doslova zaberá miesto kyslíku. Jeho odstránenie z tela trvá niekoľko hodín až dní.
Látky obsiahnuté v cigaretách poškodzujú aj ľudský imunitný systém a telo nie je schopné sa dostatočne brániť infekciám.
Nedostatočná obranyschopnosť, porušená výmena plynov, poškodenie ciev, to všetko veľmi negatívne vplýva na rozvoj vzniku akéhokoľvek zápalu. Nikotín je však tak vysoko návykový, že si negatívny dopad na organizmus jeho užívatelia nechcú pripustiť a dobrovoľne si skracujú život o desiatky rokov.
Pokiaľ ste fajčiar a chcete s týmto zlozvykom nadobro skoncovať, prečítajte si náš návod ako prestať fajčiť.
Zápal pľúc u psa
Ľudia nie sú jediné stvorenia, ktoré sú vystavené ochoreniam. Zápal pľúc neobchádza ani zvieratá. U obľúbených domácich zvierat, ako sú napríklad psy, prebieha zápal pľúc podobne ako u človeka. Pes kašle, máva výtok z nozdier, sťažene dýcha, nechutí mu jesť, nie je dostatočne aktívny, rýchlejšie sa unaví, prípadne na ňom majiteľ vidí, že nemá záujem o hru a prechádzky.
Aj zvieracie pneumónie môžu byť spôsobené infekčnými agens, ale aj neinfekčnými, napríklad aspiráciou cudzieho telesa alebo škodlivín do pľúc. Liečba je antibiotická, prípadne antimykotická či antiparazitárna. Závisí to od vyvolávajúcej príčiny.
Prevencia – ako sa vyhnúť zápalu pľúc?
Zápalu pľúc sa do veľkej miery môžeme vyhnúť. Dôležité je očkovanie, najmä u staršej populácie, ale aj u ľudí v produktívnom veku.
Vyhýbanie sa aktívnemu aj pasívnemu fajčeniu výrazne ovplyvňuje naše zdravie a pomáha nám lepšie sa vyrovnať so zdravotnými ťažkosťami.
Nielen pri prevenciu zápalu pľúc, ale aj pri prevencii ostatných ochorení je dôležité posilniť svoj imunitný systém. Dôležitý je príjem dostatočného množstva vitamínov a minerálov, najlepšie v ovocí a zelenine. V zimnom období treba myslieť na suplementáciu vitamínov aj vo forme výživových doplnkov z lekárne. Okrem vitamínov je dôležitá zdravá a vyvážená strava, dostatok pohybu a pobytu na čerstvom vzduchu.